Edukasaun no Formasaun Importansia ba Joven TL, Hodi Hasoru Dezafiu Global

Foto: STL/Mikael Mali Mau

DILI, STLTIMORLESTE.com — Ministra Edukasaun no Formasaun Austrália, Territóriu Norte, Jo Hersey hatete, importánsia Edukasaun no Formasaun Téknika no Profisionál (TVET) hodi prepara juventude Timor Leste (TL) nian hodi hasoru dezafiu globál sira.

Ministra Jo Hersey hatoo lia hirak nee liu husi ninia diskursu prinsipál, ho títulu “Futuru Edukasaun no Formasaun Profisionál iha Integrasaun Globál,” iha eventu Semana Abilidade Internasionál daruak neebe realiza iha Sentru Konvensaun Dili (CCD), Kaikoli, Segunda (15/9/2025).

TL loke ofisialmente Semana Abilidade Internasionál daruak, neebé halao iha loron 15 too 19 Setembru 2025 ho tema “Abilidade iha Asaun: Impulsiona Inovasaun ba Integrasaun Globál.”

Eventu nee organiza husi INDMO, I.P. (Institutu Nasionál ba Dezenvolvimentu Forsa Traballu) no halao iha formatu híbridu, hodi permite partisipasaun fíziku no virtuál ba partisipante internasionál no nasionál sira.

Ministra Jo Hersey hatoo ninia apresiasaun ba benvindu neebé manas husi governu no povu TL no subliña istória naruk kona-ba amizade, respeitu, no kooperasaun entre Austrália no TL.

Nia destaka katak kuaze dois tersus hosi populasaun TL nian ho tinan 30 mai kraik, neebé halo juventude sai nasaun nia forsa boot liu, neebé presiza atu haburas liuhosi edukasaun vokasionál ho kualidade.

“TVET liga potensiál juventude nian ba prosperidade nasionál. TVET transforma aprendizajen ba meius subsisténsia nian, ekipa joven sira ho abilidade sira hodi hetan empregu neebé signifikativu, kontribui ba sira nia komunidade sira, no kompete iha ekonomia globál”, tenik Jo Hersey.

Nia hatutan tan katak abilidade sira iha agrikultura, konstrusaun, kuidadu ba idozu sira, eletroteknolojia, no indústria modernu sei garante TL nia juventude iha ligasaun ba oportunidade nasionál no internasionál sira.

Nia mós subliña papél parseria internasionál sira-nian. Delegasaun Territóriu Norte nian marka prezensa hamutuk ho reprezentante sira hosi Universidade Charles Darwin, TAFE, no organizasaun formasaun privadu sira hodi fahe esperiénsia sira indústria nian, hanoin sira kona-ba negósiu, no perísia formasaun nian.

Jo Hersey mós destaka Austrália nia programa formasaun kuidadu ba idozu sira neebé akreditadu no Austrália nia Eskema Mobilidade Traballu Pasífiku nian hanesan ezemplu sira kona-ba oinsá edukasaun vokasionál loke dalan loloos ba foin-sae sira no fó benefísiu ba komunidade luan liu.

“Programa sira nee hanesan ponte sira entre ema sira, hametin lasu sira entre nasaun sira no harii kapasidade profisionál ba futuru. Husi abilidade sira no enerjia ba ambiente no seguransa komunitária, inisiativa ida-idak halo parte iha ami nia kompromisu hodi prepara joven sira Timor-Leste nian ba serbisu no lideransa neebé signifikativu”, nia hatete.

Nia fiar katak edukasaun profisionál laós deit kona-ba abilidade serbisu nian, maibé mós kona-ba esperansa, fiar-an, dignidade, no moris-diak.

Nia hatutan, Territóriu Norte komprometidu atu aprofunda ninia parseria ba tempu naruk ho TL, estabelese enkuadramentu kolaborativu ba dezenvolvimentu forsa traballu no oportunidade ekonómika neebé sei fó benefísiu ba nasaun rua nee ba jerasaun sira tuir mai.

Entretantu, Diretora Ezekutiva INDMO, Isabel Fernandes de Lima hatoo ninia agradesimentu ba prezensa kuaze delegadu 57 husi nasaun sira hanesan Austrália, Malázia, Indonézia, Brunei Darussalam, Xina, no Portugál.

Nia hatete katak delegadu sira nia prezensa hatudu kompromisu fahe ba dezenvolvimentu abilidade sira, inovasaun, no integrasaun globál.

“Ami transforma hela ideia sira ba solusaun konkreta sira liuhosi atividade oioin neebé reflete dinámika no dezenvolvimentu hosi TVET iha TL “, hatete Isabel de Lima.

Nia subliña importánsia husi fórum sira, simpóziu sira, no sesaun aprendizajen sira neebé aborda dijitalizasaun, mudansa klimátika, literasia dijitál, mobilidade traballadór, no planeamentu polítika bazeia ba evidénsia.

Destake sira programa nian inklui Fórum Indústria TVET nian iha loron daruak, neebé sei halo revizaun no aliña padraun kompeténsia sira hodi hametin relasaun entre edukasaun vokasionál no indústria.

Aleinde nee, Expo Teknolojia TVET nian durante loron haat hatudu inovasaun sira ikus liu hosi empreza liu 20, instituisaun TVET sira, no organizasaun internasionál sira neebé forma futuru abilidade sira-nian.

Eventu nee mós marka momentu signifikativu ida ba TL . INDMO ofisialmente anunsia katak TL sei sai uma-nain ba Asembleia Jerál WorldSkills Ázia ba dala 10 iha 2026, iha konjunsaun ho Kompetisaun Nasionál Abilidade 2026 nian.

Sei asina Memorandu Entendimentu (MoU) rua: ida ho Komisaun Abilidade Australia Sul nian kona-ba rekoñesimentu abilidade no mobilidade traballu, no ida seluk ho HRD Corp Malaysia atu apoia dezenvolvimentu Índise Formasaun Nasionál ida ba TL.

Nunee mos mensajen neebé lee husi Koordenadór Jerál MCAE, Jorge Martins, reprezenta Vise-Primeiru Ministru, Francisco Kalbuadi Lay, nia hatoo apoiu tomak governu nian ba dezenvolvimentu TVET.

Nia subliña, ensinu vokasionál laós deit preparasaun ba serbisu, maibé fundasaun ba dezenvolvimentu nasionál no integrasaun TL iha ekonomia globál.

“Ita-nia jerasaun foin-sae maka ita-nia nasaun nia rekursu neebé folin liu. Liuhusi abilidade no inovasaun, ita sei harii futuru ida neebé inkluzivu, inovativu, no iha ligasaun globál,” Jorge subliña bainhira lee mensajen Vise-Primeiru-Ministru nian.

Nia mós destaka importánsia atu diversifika ekonomia liu fali setór petróleu no gás, liuhosi agrikultura, turizmu, TIC, servisu sira, no manufatura, enkuantu simultaneamente harii kapasidade dijitál no amigável ba ambiente.

Semana Internasionál ba Abilidade daruak ida-nee hein atu sai hanesan momentum estratéjiku ida atu hametin TL nia pozisaun nuudar sentru ba exelénsia abilidade nian, hasae kolaborasaun rejionál no globál, no loke oportunidade foun ba foin-sae sira hodi kontribui ba dezenvolvimentu sustentável no integrasaun globál.

Jornalista: Mikael Mali Mau / Joaninha Belo
Editor: Godinho Barros

Share it :

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *