PR Inaugura Ponte Manatuto, Hanaran Dom Martinho

MANATUTO, STLTIMORLESTE.com — Prezidente Repúblika (PR), José Ramos Horta inaugura Ponte Manatuto no fó naran Monsenhor Martinho da Costa Lopes.

Prezidente Repúblika José Ramos Horta inaugura Ponte Manatuto, Kinta nee (03/09/2026), no ofisialmente fó naran Monsenhor Martinho da Costa Lopes.

Ponte ne’e harii iha Munisípiu Manatuto, fatin moris Saudozu Dom Martinho, nu’udar omenajen ba nia kontribuisaun iha luta direitus umanus.

Iha diskursu, PR Horta dehan, naran ponte ne’e la’ós deit omenajen, maibé mos símbolu ba Dom Martinho nia misaun durante okupasaun.

“Ponte fíziku liga territóriu sira, maibé Dom Martinho sai ponte entre povu no Igreja, Timor no komunidade internasionál,” dehan Horta.

Horta mós hatete katak Dom Martinho sai “lian ba sira ne’ebé laiha lian” durante períodu okupasaun Indonézia iha Timor-Leste.

“Durante okupasaun, iha Timor ida iha foho, ida seluk iha aldeia, sidade no ezíliu. Ponte ne’e liga Timor tomak,” dehan Horta.

Horta lembra serbisu hamutuk ho Dom Martinho iha EUA no Europa, bainhira sira luta iha frente diplomátika rezisténsia.

Nia mós ko’alia kona-ba jornál A Seara, ne’ebé Dom Martinho publika iha 1973 ho fraze “Hamriik, oras too ona”.

Jornál ne’e ikus mai hetan bandu husi autoridade Portugál tanba nia kontéudu no pozisaun kona-ba situasaun Timor-Leste.

Hafoin sai husi kargu Administrador Apostóliku Díli iha 1983, Dom Martinho kontinua nia misaun husi ezíliu.

Husi ezíliu, nia ko’alia ba parlamentu, governu no organizasaun direitus umanus hodi denunsia sofrimentu povu Timor-Leste.

Horta subliña katak Dom Martinho nia forsa la’ós mai husi poder polítiku ka finanseiru, maibé husi konxiensia no fiar.

“Dignidade umana labele negosia,” dehan Horta, bainhira destaka prinsípiu ne’ebé orienta Dom Martinho nia luta.

Reprezentante família, Cristóvão da Costa Oliveira, hato’o agradesimentu ba Governu, Prezidente Horta, Primeiru-Ministru Xanana Gusmão no parte sira seluk.

Nia mós agradese Governu Portugál no Igreja Katólika tanba apoiu ba prosesu translada restu mortál Dom Martinho.

Restu mortál Saudozu Dom Martinho translada husi Portugal fila mai Laleia, Manatuto, fatin ne’ebé liga ho nia moris no família.

Cristóvão dehan, desizaun fó naran ponte ne’e sai símbolu atu hametin memória no legadu Dom Martinho ba jerasaun agora no futuru.

Dom Martinho da Costa Lopes servisu nu’udar Bispu Díli entre 1977 no 1983, no sai figura importante iha luta direitus umanus.

Nia ko’alia kontra violasaun direitus umanus durante okupasaun Indonézia, no nia pozisaun ajuda lori situasaun Timor-Leste ba atensaun internasionál.

(jen)

Share it :

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *