TL Númeru Kiak Dahuluk, Bazeia ba Liña Pobreza US$ 8,30

DILI, STLTIMORLESTE.com – Banku Mundial projeta Timor-Leste (TL) iha taxa pobreza 71,7%, bazeia ba liña pobreza US$ 8,30 kada ema kada loron. Dadus ne’e koloka TL iha pozisaun dahuluk iha lista nasaun sira ne’ebé tama iha medida refere.

Dekanu Fakuldade Ekonomia Universidade Dili, Alfredo dos Santos hatete, taxa 71,7% ne’e presiza komprende tuir indikadór no métodu ne’ebé Banku Mundial uza, liuliu kona-ba kapasidade kompras no diferensa folin sasan no servisu entre nasaun.

“71,7% ne’e la signifika diretamente katak ema kiak hotu iha Timor-Leste to’o ona taxa ne’e. Ita presiza haree indikadór no konteksu ne’ebé uza atu determina númeru ne’e,” hatete Alfredo.

Nia esplika katak, liña US$ 8,30 kada ema loron uza nu’udar referénsia atu kompara kapasidade rendimentu ka konsumu populasaun entre nasaun, depois ajusta tuir diferensa folin sasan no servisu.

Alfredo hatete, TL nia kapasidade kompras seidauk hanesan ho nasaun sira seluk, inklui Laos, Filipina no Indonézia. Situasaun ida ne’e, tuir nia, kontribui ba pozisaun Timor-Leste iha projesaun pobreza ne’e.

Nia mós hatudu fator tolu ne’ebé konsidera bele afeta kondisaun ekonomia Timor-Leste. Primeiru, nasaun sei depende ba reseita mina no gás. Segundu, maioria populasaun depende ba agrikultura, maibé produsaun barak liu ba konsumu rasik no seidauk iha kapasidade komersializasaun ne’ebé forte. Terseiru, setor privadu seidauk iha kapasidade boot atu sai motor ekonomia.

“TL nia ekonomia durante ne’e sei garante barak liu hosi despeza públika. Setor privadu seidauk iha kapasidade boot atu sai parseiru atu responde ba problema ekonomia sira,” nia hatete.

Maski taxa projesaun pobreza to’o 71,7%, Alfredo alerta katak dadus ne’e la bele interpreta diretamente hanesan Timor-Leste nia situasaun pobreza pior liu hotu kompara ho nasaun sira seluk. Tuir nia, dadus ne’e presiza haree hamutuk ho metodologia no indikadór ne’ebé uza.

Nia sujere governu fó atensaun liután ba dezenvolvimentu setor privadu, kriasaun empregu no oportunidade ekonomia, hodi reduz dependénsia ba despeza públika.

Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, hatete pobreza iha TL eziste kleur ona, maibé nia haree númeru komesa tun. Nia mós refere ba projetu konstrusaun iha Dili no munisípiu sira ne’ebé fó oportunidade servisu ba Timor-oan.

Ramos-Horta hatete, traballadór sira ne’ebé servisu iha projetu konstrusaun simu salariu, no oportunidade empregu hanesan ne’e bele ajuda aumenta rendimentu família sira.

Tuir nia, redusaun pobreza presiza tempu no depende ba kriasaun oportunidade servisu ne’ebé bele fó rendimentu sustentável ba populasaun.

Tuir informasaun ne’ebé publikadu hosi media Kompas, Banku Mundial nia liña pobreza foun US$8,30 kada ema kada loron mak medida atu kompara rendimentu ka konsumu ema sira entre nasaun, ho ajustamentu tuir diferensa folin sasan no servisu.

Banku Mundial uza liña pobreza diferente tuir nivel rendimentu nasaun, inklui US$3,00 kada ema kada loron ba pobreza extrema, US$ 4,20 ba nasaun ho rendimentu mediu-ba-kraik, no US$ 8,30 ba nasaun ho rendimentu mediu-ba-boot.

Ba TL, Banku Mundial uza dadus hosi Poverty and Inequality Platform (PIP) atu estima persentajen populasaun ne’ebé iha rendimentu ka konsumu iha kraik hosi liña pobreza refere.

(dom)

Share it :

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *