DILI, STLTIMORLESTE.com – Governu liu husi Instituto Qualidade Timor Leste (IQTL) fasilita sertifikadu Certificate of Analysis (CoA) no serfikasaun distribuisaun produtu ba setor privadu 10, atu garante seguransa ai-haan no kualidade hodi esporta produtu ba rai liur.
Lia hirak nee hatoo husi Vogal Departamentu Kualifikasaun Asuntu Internasional (DQAI), Tolentino Mariano Fraga Guterres ba STL iha Edisfiu IQTL Timor Plaza, Kuarta (01/07/2026)..
Nia hatete, IQTL I.P setor privadu hamutuk 10 husi Industria kiik no boot husi Timor oan sira, oinsa IQTL atu fasilita setor privadu Timor oan nia produtu hodi faan iha merkadu lokal, nasional nomos esporta ba iha rai liur, nunee kategoria produtu esportasaun viajen coconut oil, kafe uut.
“Setor privadu 10 ami fasilita sira nia produtu fo sertikadu CoA no serfikasaun distribuisaun produtu hodi esporta ba internasional, faan mos iha merkadu nasional no lokal,” dehan nian.
Nia dehan, empreza 10 neebe hetan sertifikadu husi IQTL mak hanesan Jocafasso Unip.Lda nia produtu Dishwash, hand shoap menthol, hand shoap Jasmine, Jocafasso coffe, Grupu 30 de Agostu nia produtu saos saboral tomate, Grupu Horucene nia produtu saos saboreal aimanas, Cainahaerrooito Unip.Lda nia produtu Virgem coconut oil, Boriga Star Unip Lda masi midar organiku nira, Ensife 2005 Unipessoal Lda lulik spirit (alkohol), kafe halo tua, Ellenvie28 Unip.Lda nia produtu adubu organiku lahutana, Akealber chep Unip Lda nia produtu Virgen coconut oil, Fundasaun Adra ba produtu cocopeat, Charcoal, breaket no feedstock pelet ayam.
Empreza esporta ba merkadu internasional sira faan iha nasaun Australia, Malazia, Singapura no lokal internal faan iha munusipiu no nasional faan super merkadu w-four, meimart inklui supermarket sira.
Tanba sa fo sertifikatdu CoA, iha neeba ita haree sampel nia naran kode, manufaktur ba empreza nee orjin husi neebe no produtu data espair, data submisaun nee para hatene produtu nee kontamina diak ka lae wainhira haree iha laboratoriu.
Prosesu oinsa atu hetan sertifikadu mak Empreza Timor oan sira lori nia produtu sampel mai hodi borense tuir rekezitus iha IQTL nian dokumentus lisensa divida BI no dokumentus kompletu priense ba formulariu laboratoriu nian, hafoin halo teste durasaun masimu semana rua hetan Report of Analysis (ROA) atu bele hatene produtu kontamina diak glae hafoin haruka ba seksaun sertifikasaun hodi produs serfikadu fo empreza.
IQTL nuudar entidade reguladora nasional ba kualifikasaun, normalizasaun no metrolojia neebe ho objetivu atu hasae produtividade no kompetividade ajente ekonomiku no sosial sira.
Iha parte seluk, Akademik UNITAL, Armando Afonso hatete, sertifikasaun neebe IQTL fo empreza sira hanoin ida nee pasu neebe diak tebes atu nunee bele garantia ba kualidade ba produtu rasik iha rai laran, tanba ita koalia kona ba esportasaun tenke iha mos sertifikadu ida neebe bele garante kualidade ai-haan nian neebe atu esporta ba iha rai liur.
Tanba sertifikadu nee importante tebes ba empreza sira nia produtu para bele asegura saudavel no produtu bele kompete iha merkadu, tanba TL tama OMK no ASEAN, tanba iha serfikadu para setor privadu bele esporta produtu iha rai laran nomos ba rai seluk.
(joa)







